Narodená 22. 12. 1958 v Lanškroune (ČR)
Kontakt:
Adresa: D. Krmana 3/3, 97101 Prievidza
Mobil: 0911 157 589
E-mail: vladenates@inmail.sk
Adresa pracoviska: ZSŠ HsaO, J. Kalinčiaka č. 1, Prievidza
Profil:
Študovala aranžérstvo v Kalnej nad Hronom a vysokú školu na UMB v Banskej Bystrici. Pracuje ako učiteľka v Združenej strednej škole hotelových služieb a obchodu v Prievidzi. Je členkou Spolku slovenských spisovateľov a Literárneho klubu Poet v Prievidzi, pre ktorý rediguje klubový časopis Loreta. Žije a tvorí v Prievidzi.
Básne publikovala v literárnych časopisoch a regionálnej tlači, v Slovenskom rozhlase a zborníkoch Oslovenie duše (1997), Sme z jednej krvi (1998), V jazerách nepoznania (2004) a v almanachu Dotyky slova I (1996). Do literatúry vstúpila zbierkou lyrických veršov Majáky a ostrovy (1993), v ktorej prezentovala nekonvenčný pohľad modernej ženy na svet v nás i mimo nás. Vysoké umelecké ambície naplnila básnickou zbierkou Piesok na jazyku (2002), kde aktuálnu súčasnosť a rozpornosť sveta vyjadrila variovaním mikropríbehov o hľadaní lásky, šťastia a miesta na zemi.
Vydané knižné diela:
– Majáky a ostrovy (1993)
– Miestenka na Titanic (1998 )
– Piesok na jazyku (2002)
– Za zrkadlami (2006)
Zámery:
prispievanie do literárnych časopisov
vydanie piatej básnickej zbierky (2008/ 2009 )
Ukážka z tvorby:
Za zrkadlami
Nič.
Iba vojsť
bez tónov.
A potom
už je to ľahké.
Nad hladinou perál
ukotviť zrak
a dýchať s čajkami.
Už dávno k nim patril
a ískal perie pred spánkom.
Tak
ako ženám
skôr
než chvatne sadal na koňa
a v brnení víťazil na krvavých poliach.
Neskoro sa rozpomenul
že odjakživa s nimi spieval oceánu
tú jedinú slabiku
čakajúcu
až za zrkadlom.
Piesok na jazyku
Piesok na jazyku,
ani kvapka pravdy.
Staviame si príbeh
z marcipánu.
Odchádzam z mesta
kamenných sŕdc,
večného svetla neónov.
Preč od mediálnych oltárov
požieračov duší.
Tam, v lesnej hmle
zaplníme medzeru
severských príbehov.
Stojím a mlčím
Som ľadová rieka.
Biele jazyky
krotko lížu
moje ospalé,
roztrhané brehy.
Krištáľové zvončeky
z konárov
cvendžia nad hladinou.
Hlboké mýty spia
pod hrubým ľadom
číreho smútku.
Vydutý čas
zlámaných kmeňov spomína
na lásku v miazge,
ponorenú
do tvojich písmen
na vode.
Lastúrové zámeny
Rezaný dych
po čepieľkach
odkvapkáva do piesku.
Rezané kvety
v krvavých dlaniach
ožívajú známou hudbou
z latentného obdobia
pred nultým rokom.
Prsty rozkvitajú,
tepny nasávajú
milostnú triašku.
Ich zvedavé korene
sa zasekli v neľahkej hre.
Rezané slovo,
rezaná duša
v krajine ostrých životov.
In medias res
Kužele neónu
strážia priestor nikoho.
Hieroglyfy v notových osnovách
s tisícročným presunom.
Faraón vo violončele
červeného piesku
dymí v špirálach.
Nehostinná geometria panovníka.
Veterné kolotoče
preosejú bludárov
pod ťarchou karmy,
do inotajov
zajtrajších zmúdrení.
Tí, čo prinášajú svetlo…
Jarné hladiny
Pod striebornou hladinou sna
mi tečie láska.
Tečie plným náručím
snehového závoja
brezových neviest,
stojacich v rade za sebou.
Z mrznúcich úst im vyletujú
pestrofarebné ryby
zatiaľ nedočkavo uložené
pod kamienkami túžob,
na dne tvojich dôverných rúk,
spletaných do prosby.
Pod striebornou hladinou sna
mi preteká láska,
tou známou silou
jarných praskaní ľadu.
Purpurový šál
Kývam ti purpurovým šálom.
Veď mi odchádzaš do snehových zámkov,
kde už nedocítim k tebe,
k tvojim škovránkom.
No v ľadových komnatách
zapaľuješ ohne
a zohrievaš mi srdce.
Každú noc strážiš plameň v nás.
A na svitaní,
ešte v spánku,
mi ho nežne znova nakreslíš,
kam patrí.
Si vždy mladší o jeden spln.
Testament
Prihováram sa ti v testamente
Brailových zaslepených kopcov
kde slová žonglujú
v kľukatom dyme cigariet
s vypáleným znamením
cez tvoje ruky
až k plamennej hranici
po poslednej spovedi
po odstrihnutí vrkoča
po dopísaní veršov
na stenách
Len tvoje krídla
ma uzrú stáť pokorenú
s katom a kňazom po stranách.